Rozhovor so spisovateľom „návodov na život“ s pestrým vlastným príbehom
Buď ho máte prečítaného alebo ste o ňom ešte nepočuli. Buď vám zapasoval alebo ste ho odsúdili. Každopádne, ak riešite vzťahy, či už pred svadbou alebo po nej, s partnerom, rodičmi či kamarátkami, tento „laický“ psychológ zďaleka nie je len teoretik, práve naopak. Jeho biografia by vystačila na nejeden román, nakoľko je bohatá na početné hlboké myšlienky nielen zozbierané, ale aj rozanalyzované a hlavne prežité, rovnako ako jeho spisovateľské prínosy. Počas nášho rozhovoru sme sa preto zamerali len na časť jeho životného príbehu, ktorá snáď zaujme aj vás.
1. Vždy je všetko o komunikácii a z toho vyplývajúcich vzťahoch. V poslednom čase ako by to ľudia začali vnímať a riešiť viac ako kedysi. Máš pocit, že sú úprimne otvorenejší k vzájomnému jednaniu a porozumeniu alebo je to len ďalší z trendov dnešnej doby?
„Nastala doba novších psychologických a duchovných technológií, ľudia majú lepší prístup k akýmkoľvek informáciám, viacerým veciam rozumejú, sú pripravenejší ich vnímať a ponúknuté nástroje uchopiť a správne použiť. Otvorenejšie v tomto smere mi prídu ženy, nakoľko sú emocionálnejšie, chcú veci pochopiť do hĺbky a hľadajú cestu, aby vzťahy fungovali. Muži sa o vzťah “boja” oveľa menej, lebo momentálne ešte stále pretrváva starý mužský svet.“
2. Recept na úspešný dlhodobý vzťah neexistuje a na našu veľkú škodu, ako byť šťastným, neučia ani v školách. Predsa len, máš nejaké tipy či odporúčania pre mladých ľudí, čo pomáha vzťahom, aby boli pohodové?
„Určite je nevyhnutné vyškrtnúť zo svojho slovníka frázu „ideálny partner“. Nikto nie sme ideálny, preto očakávania tohto typu v reálnom živote nefungujú. Celý vzťah je o vývoji – tak, ako sa mení každý jeden jednotlivec , mení sa aj vzťah samotný. A vždy je to o komunikácii, o pocitoch. Vzťah je teda práca na celý život, musíte ho zalievať ako kvet, inak uhynie. A slovo je pri ňom voda.“
3. Tvrdíš o sebe, že si bol veľký rebel. Teraz pôsobíš ako absolútne vyrovnaný človek s veľkým zmyslom pre rodinu. Kedy a na základe čoho nastal zlom? Nemáš pocit, že si tým niečo v sebe poprel?
„Nemám ten pocit, to určite nie. O svoju energiu som totiž neprišiel, len som ju presmeroval inde. Kedysi boli mojou veľkou zbraňou sarkazmus a irónia. Neskôr som pochopil, že zhadzovať iných nie je správne a nerobí to dobre ani mne samému. Každý sme totiž iný, každý sa nachádzame na inom stupni vnímania a porozumenia, na takom, kde práve v tej chvíli máme byť. Preto to netreba nijako podceňovať ani preceňovať, jednoducho len pochopiť a prijať.
A kedy nastal zlom v mojom zmýšľaní? Bol to zlom vzťahový, kedy som prišiel o dlhoročný vzťah. A pre mňa v tej dobe obrovský. Na jeho základe vznikol aj môj prvý román Raz aj v pekle vyjde slnko. To bol môj komplet reštart do ďalšieho fungovania.“
4. Slovo láska vo všemožných obmenách je v Tvojom slovníku skloňované veľmi často. Vnímaš to tak, že všetko v celom živote sa skutočne točí len alebo hlavne okolo lásky (v akejkoľvek forme)?
„U mňa slovo Láska znamená Boh alebo Prozreteľnosť, skrátka to najvyššie. Láska nám pomáha nájsť riešenia, roztápať problémy, vytvárať harmóniu. Lebo tá je v prírode najprirodzenejšia a všetko vždy smeruje k nej. Takže áno, láska nás v živote nabáda k harmónii, okolo ktorej sa to všetko vlastne točí. Ak mi niekto bude tvrdiť, že treba rozdávať rany a všetko si vybojovať, nebudem s ním súhlasiť. Treba sa vrátiť k svojej podstate, objaviť svoje božské Ja, očistiť sa od chybných programov, začať žiť tu a teraz. Aby si to niektorí nevysvetlili zle, že treba byť len súcitní a vo všetkom ustupovať – nie. Ak ste vo svojom strede, viete povedať aj “nie”, ale nevytvárate tým už nový dlh.“
5. Vzhľadom k Tvojmu vnímaniu života pokladáš manželstvo za prínosnú inštitúciu alebo je to len zaužívaná spoločenská formalita, ktorá na vzťah ako taký vplyv nemá?
„V tomto stave spoločnosti je rodina potrebná. Keď som cestoval Latinskou Amerikou či Áziou, z tamojších rodinných zoskupení bolo veľmi cítiť pokoru, úctu, medzi jednotlivými generáciami žijúcimi v jednej rodinnej komunite. Rodina je veľmi silná bunka. Papier ako taký, teda formálne manželstvo, na to byť nemusí, no rešpekt, úcta a porozumenie sú základom rodiny, z ktorého môže čerpať výhody celý tím. Čím som starší, tým viac si cením svoju ženu, deti, starých rodičov, oba rody, náš dom, seba v neposlednom rade. Od Seba cez rodinu a rody k národu pre všetkých pozemšťanov, Zem, vesmír, Zdroj.“
6. Obdobie svadobných príprav je pre mnohé páry nielen pekným, ale aj veľmi stresujúcim. A práve v takýchto situáciách máme možnosť partnera/-ku spoznať lepšie. Myslíš, že ide o úvodnú skúšku trpezlivosti či ukážku, ako to bude vyzerať neskôr vo vzťahu? :o)
„Charakter človeka sa najlepšie ukáže vo vypätých situáciách. Keď sme naladení na nízke frekvencie, sme na dne, konáme úplne inak. A je to vlastne zrkadlo, ako sa k nám bude partner správať pri sklamaní. Či bude hľadať vinníka, potápať nás, vedieť riešiť kolíziu, stres, napätie… Myslím však, že práve v predsvadobnom období plnom eufórie si takéto veci nevšímame a nepoučíme sa z nich. Však ono sa to bude vracať dovtedy a s narastajúcou intenzitou, až kým sa aktéri diania neprebudia.
Určite by som ľuďom odporúčal, nech pred vstupom do záväzného zväzku vyskúšajú spolu žiť pod jednou strechou alebo cestovať (ale nie po 5* hoteloch :o)). Aby si jednoducho vyskúšali vopred systém fungovania 24/7 a nie len kaviarenské randenie. Vzťah je o niečom úplne inom – o komunikácii, hľadaní kompromisov, učení sa umeniu nazerania na situáciu z partnerovho pohľadu, zbavovania sa osobných škodlivých programov (žiarlenie, kričanie, plakanie (ak sa používa ako manipulácia), odúvanie sa, zhadzovanie, vinenie, preháňanie, klamanie atď).“
7. Prezradíš niečo o svojej svadbe? Aká bola? Ako ste si ju užili?
„Mali sme s Ivkou dve svadby – prvú v Mexiku, na pláži Zipolite. Bola to čistá romantika – piesok, malé domčeky, vŕšok, biele šaty, plátené nohavice, vietor vo vlasoch a nekonečné more. Oddala nás moja “sestrička” Sofia, dokonca ani svedkov sme nemali :o). Nemali sme veľké očakávania o honosnej svadbe pre 150 hostí a takýto obrad uprostred prírody nám obom úplne vyhovoval.
Následne sme urobili aj rodinnú oslavu doma, v Martine. Súčasťou tejto bol už aj formálny obrad s papierom :o). „
8. Keď po úvodnej zamilovanosti eufória opadne, každý vzťah sa časom dostáva do rôznych, často aj slepých, uličiek. Čo potom?
„Dôležité je nájsť cestu komunikácie, vedieť povedať, čo je dôležité pre mňa ako jednotlivca a zároveň pre vzťah, snažiť sa zistiť a pochopiť pohľad druhej strany. Ak to už nejde vo vlastnej réžii, nájsť pomoc odborníkov nie je prehra, práve naopak. Preto sa klientov pýtam, či si prečítali knihu 5 jazykov lásky, navštívili psychológa, mediátora alebo manželskú poradňu. Riešenie vzťahov nás predsa nikde neučili, tak prečo sa neporadiť s tými, ktorí to študovali, prípadne majú viac skúseností. Ak nám na vzťahu záleží, sme ochotní to riešiť. Ak to neriešime, nečudo, že vzťahy končia.“
9. So vzťahmi a komunikáciou úzko súvisí aj výchova detí, ktorej sa vo svojich knihách venuješ celkom dosť. Učíš sa za jazdy alebo si mal veci, o ktorých píšeš, naštudované skôr ako prišli do Tvojho života vaše slniečka? :o)
„:o):o):o) nemal som naštudované vôbec nič. Žltý šlabikár “Dospelí deťom, deti svetu” začal vznikať po našom prvom lete s deťmi do Turecka. Vtedy som sa cítil ako totálne neschopný rodič z amerického filmu, kde mu deti skáču po hlave, nič neposlúchnu a okoloidúci len pozerajú, ako sú nedobre vychované. S Ivkou sme pochopili, že niečo robíme zle. Vtedy som začal čítať knihy o výchove, venovať sa deťom viac, byť pri nich “tu a teraz”. Oni ma v podstate na to samé naviedli. Deti sú múdre bytosti, len s pobytom na Zemi nemajú skúsenosti, preto ich treba správne usmerniť, udať im hranice, ale sa od nich aj učiť. “
10. Svoju prácu si v podstate nosíš so sebou všade a neustále. Keď si na nejakom podujatí mimo pódia, vieš si ho aj užiť alebo stále podvedome vnímaš vzťahové relácie?
„Keď doprednášam, vypínam. Celkom. Kým ma niekto nepožiada o pomoc alebo niekde nevidím úplnú beznádej, nevstupujem do toho. Ak mám pocit, že vstúpiť mám, spýtam sa, či môžem vysloviť môj názor a pokúsiť sa pomôcť. Dovtedy by ani susedia o mne nepovedali, že som laický psychológ a píšem na danú tému knihy a prednášam o nich. Pokiaľ ma niekto nepozná, myslí si, že som veselý chlapec a milovník piva :o).“
Máš na záver nejaký tip, odporúčanie alebo pikošku pre Družičku, nevesty či dokonca ženíchov a svadobné mamy? :o) (lebo komunikácia a vzťahy sa týkajú všetkých)
„Pokúste sa vždy zachovať si racionálny nadhľad. Práve najbližšie rodinné vzťahy sú tie, ktoré nás majú liečiť, formovať, pomôcť nám niečo pochopiť. Nie ľudia, ktorých stretneme na ulici, raz za čas alebo raz za život. Práve tí najbližší sú našimi najväčšími učiteľmi. Každý z nás si nesie staré dlžoby práve s nimi, aby sme pochopili druhú stránku mince, odpustili všetkým, aj sebe. Preto sa snažme pochopiť a racionalizovať danú situáciu a nie vždy triumfovať. Rodina je bunka, v ktorej má byť spokojný každý.“
Ďakujem krásne za podnetný rozhovor a želám nám všetkým veľa trpezlivosti a porozumenia vo všetkých vzťahoch.
A s kým sa porozprávame nabudúce? To ukáže čas :o).
