Rozhovor s organizátorkou a jedinou starejšou na Slovensku – Monikou Švantner
S Monikou sa poznáme nejaký ten rok a mali sme tú česť organizovať spoločne pár svadieb, na ktorých robila „starejšiu“. Na prvý pohľad pre dámu netradičná funkcia, no ako som mala možnosť vidieť, nie tak úplne nereálna. Monika bola totiž viac ako skutočná a svadby v jej podaní plné zábavy a dobrej nálady. Ako k tejto funkcii vlastne prišla, prečo sa tak rozhodla a ako sa jej darí presadiť sa v pánskej konkurencii či skôr monopole, mi prezradila po rokoch a do detailu. No nielen o tom bol náš rozhovor. Nepoznanú stránku Monikiných aktivít som odhalila na veľtrhoch, na ktorých sme sa v poslednom čase stretávali. Zaujala ma totiž opäť netradičná „svadba na vlnách“, za ktorou tiež stojí táto dáma. Na akých vlnách, kde a ako si môžete romantickú svadbu tohto typu užiť aj vy? Čítajte ďalej.
- Monika, poznám Ťa ako koordinátorku svadieb a v podstate „starejšiu“ alebo možno modernejšie – svadobnú moderátorku. Ako si sa dostala k tejto funkcii a prečo vlastne?
„Čo sa týka mojej podstaty a statusu „starejšej“, chcem spresniť, že na Slovensku existuje okrem mňa dáma, ktorá je starejšou doslova a do písmena. Rozdiel medzi nami je iba ten, že ona vystupuje v rámci folklóru a riadi svadbu v tomto duchu a ja sa skôr nazývam pred svadobnou klientelou ako „mladejšia“ alebo moderátorka svadobného dňa, pretože vystupujem v modernejšom prevedení. Organizujem svadobný deň a program v uvoľnenom štýle, v duchu elegancie a humoru. Ovládam aj tradície a zvyky, ktoré sú súčasťou svadobného dňa – programu podľa našich predkov, a ktoré sú starejším prirodzené, ale v oprášenej a inovatívnej forme.
K tejto funkcii som sa dostala ako slepé kura k zrnu (smiech). Môj kolega a obchodný partner začal ozvučovať, osvetľovať a vystupovať v úlohe DJa na svadbách. Pomáhala som mu stavať techniku a zostala som na svadbách ako jeho podpora. Ako pozorovateľ som sledovala priebeh svadieb a nadobudla som zvláštny pocit, kvôli čomu ma nadvihovalo na stoličke a nútilo ma urobiť nejakú zmenu v priebehu svadobnej zábavy. Zistila som, že keď tam nie je osoba, ktorá vedie svadobný deň a naviguje ľudí ohľadom programu, vzniká neskrytý zmätok a novomanželia ani blízka rodina si ten deň nedokážu užiť úplne bez stresov. Pred 15-timi rokmi takto vznikla myšlienka najprv koordinovať svadobný deň, a popri mojej výrečnosti a bláznivej povahe som sa ujala aj mikrofónu a začala organizovať celý program už v spomínanom duchu.“
- Aké boli začiatky presadenia sa vo výsostne pánskej spoločnosti starejších?
„Nemala som pocit, že sa potrebujem presadzovať. S Petrom (mojím kolegom) sme vybudovali svadobnú agentúru, v rámci ktorej sme ponúkali a ponúkame rôzne balíky služieb. Každý pár má nejakú predstavu o svojej vysnívanej svadbe, a pokiaľ sme napĺňali a napĺňame ich požiadavky pri našom spôsobe prevedenia svadobného dňa a programu, tak je o nás prirodzený záujem. Postupne sme si budovali meno a referencie, vďaka ktorým sme sa posúvali z roka na rok ďalej. Klienti rozhodnú, či chcú klasického starejšieho s nádychom folklóru alebo niečo nové, inovatívne, kde dodržiavame svadobné prvky a tradície, len trocha inak.“
- Ako si ľudia zvykali alebo si stále zvykajú na pozíciu ženy v tomto postavení?
„(smiech) Sú prekvapení a často dostávam otázky, prečo som sa rozhodla robiť „starejšiu“, ale reakcie sú milé a myslím si, že mnohí hostia to na svadbách vnímajú pozitívne. Je to pre verejnosť zmena.“
- Ako sa Ti darí presviedčať ich, že na danú funkciu nepotrebujú chlapa?
„Svojím šarmom (smiech) … ale nie, je to jednoduché. Som stará škola, čo sa týka budovania biznisu. Preferujem osobný kontakt s potenciálnymi klientmi a vychádzam sama zo seba. Nerada kupujem mačku vo vreci, preto aj záujemcom o naše služby dávam priestor osobne ma spoznať a je už na nich, či im „postačím“ ako žena. Doteraz som sa nestretla s tým, že by mi niekto vytkol, že nie som „starejšia“ opačného pohlavia. Moje skúsenosti sú, že klientom záleží viac na tom, aby ich deň prebehol v poriadku a podľa plánu, a aby po ukončení svadobnej zábavy ich hostia odchádzali s pocitom, že na lepšej svadbe neboli.“
- Keď si Ťa mladomanželia objednávajú, už vedia, do čoho idú. Ako Ťa prijímajú svadobní hostia, ktorí pravdepodobne čakajú v danej pozícii pána?
„Túto otázku by sme mali položiť priamo hosťom, lebo zatiaľ mi nenapadlo opýtať sa na to (smiech). V každom prípade musím zopakovať, že nemám na svadbách pocit, že by boli sklamaní, že nestojí pred nimi s mikrofónom v ruke pán. Svadby koordinujem a moderujem prirodzeným spôsobom, snažím sa nebyť rušivým elementom, skôr, aby sa cítili príjemne. S hosťami komunikujem, zaujímam sa, či sú spokojní, či im niečo nechýba, počúvam ich historky a skúsenosti z rôznych svadieb. Čudovala by si sa, ale aj hostia dokážu naučiť mnohému mňa, hlavne keď svadby sú zmiešané, či už národnostne alebo rodiny pochádzajúce z rôznych krajov Slovenska. Každý kraj má svoje zvyky a všetky sú krásne a jedinečné. Rešpektujem zvyky všetkých národov a krajov. Mojou snahou je navrhnúť program, ktorý uspokojí v prvom rade klientov, zaujme hostí, ktorí sa môžu cítiť uvoľnene a zabaviť každý po svojom.“
- Dostalo sa Ti aj menej lichotivých reakcií zo spomínaného dôvodu?
„Keď je na svadbe 100 ľudí, nedá sa uspokojiť 100 hostí naraz v tom istom čase. Preto sa snažím vycítiť záujem hostí priamo v „teréne“ a doplňujúci program okrem klasických svadobných vstupov im prispôsobiť, aby si každý našiel kúsok pre seba a bol spokojný.
Jediný krát sa mi stalo, že nevesta chcela viac programu ako hostia. Nie je správne ísť vopred nalinajkovaným scenárom v prípade, keď hostia sa dokážu zabaviť na tanečnom parkete a stopnúť ich tanečnú zábavu, lebo presne o 21:00 hod. máme v pláne hádzanie kytice a podväzku. Vždy počkám, kým sa zábava trošku ukľudní, dám hosťom priestor vydýchnuť si a následne ich môžem opätovne vtiahnuť do deja s ďalším bodom programu. V tomto prípade bolo trošku náročné skĺbiť záujem zabávajúcich sa hostí a hostiteľky, ktorá trvala na dodržaní presného harmonogramu. Inú negatívnu skúsenosť si za tie roky nepamätám.“
- Prezraď, čo všetko ako starejšia robíš?
„Podľa situácie, je to rôzne. Klasicky však vykonám odobierku, skoordinujem hostí pred kostolom a snažím sa dosiahnuť cieľ mať ich všetkých usadených v kostole v čase, keď prichádza nevesta. Usádzam hostí podľa zasadacieho zoznamu v sále, kde prebieha hostina a zábava, robím príhovory, pri jedení polievky im robím neplechu (smiech), ale jedine s ich súhlasom. Uvádzam jednotlivé vstupy programu, robím svadobné animácie, tradície vrátane čepčenia, vykrúcanky alebo ako sa na východe patrí rédového tanca. Dokonca s nimi tancujem na parkete, ale iba v rámci tzv. školy tanca, kde ich učím jednoduché kroky vybraného štýlu tanca a vytešujeme sa spoločne ako dobre sme si nacvičili svadobnú choreografiu. Celý priebeh programu, respektíve svadobný scenár zostavujeme s klientmi, ktorí celý priebeh dňa a moje účinkovanie na ich svadbe schvaľujú.“
- Prichádzajú do úvahy aj jazykové verzie moderovania?
„Samozrejme, hovorím anglicky, maďarsky, rusky „nestratím“ sa nemecky.“
- Aké svadby moderuješ najradšej?
„Hm, keď sa tak nad tým zamyslím, tak najlepšie sa mi pracuje, keď po schválení programu klienti vložia do mňa dôveru a dajú mi voľnú ruku. Keď môžem robiť tak ako cítim, tak ako vnímam vyžarovanie z celku vytvoreného z hostí. Vtedy je to pre mňa fajn.“
- Počas svojej kariéry si určite zažila množstvo pikošiek týkajúcich sa moderovania :o). Prezraď niečo netradičné, prípadne zaujímavé.
„Joooj, toho je veľa, aj na celú knihu. Pár svadieb mi však utkvelo v pamäti kvôli rôznym príhodám a situáciám. Zatiaľ také naj bola slovensko – nemecká svadba, ktorá trvala 3 dni. Organizovali sme ju viac – menej po vlastnej línii a mám na ňu krásne spomienky. Musím však povedať, že každú svadbu, ktorú sme organizovali počas tých niekoľkých rokov si pamätám, každá bola niečím výnimočná a jedinečná.“
A ešte sme zďaleka neskončili. O svadbe na vlnách si povieme nabudúce. Zatiaľ
