Stretli sme sa na Svadobnom veľtrhu 2019 na Inchebe, popri dvojdňovom vystavovaní sme stihli predebatovať pár zaujímavých chvíľ a nakoľko inštinkt mi napovedal, že toto nie je len taký obyčajný DJ :o), rozhodla som sa požiadať ho o rozhovor. Bez okolkov súhlasil a tak to celé začalo.
Po preštudovaní životopisu tohto pána na mňa z monitora vyskočil rešpekt, ktorý mi chvíľu bránil pýtať a rozpísať sa, ale moja zvedavosť bola opäť raz väčšia, a tak sa mi podarilo pripraviť niekoľko otázok poodhaľujúcich rúško tajomstva skutočne skúseného hudobného majstra. Ako a prečo sa ním Dušan Marušák, inak vyštudovaný ekonóm a tiež skúsený manažér a diplomat, stal?
Pán Marušák, začiatky Vašej profesionálnej kariéry v hudobnej sfére siahajú už na základnú školu. Odkedy Vám bolo jasné, čo je Vaším životným poslaním? Apropó, je ním hudba? :o)
„Áno, aj. Totiž, hudbe som venoval pomerne veľkú časť môjho života. Avšak, keď som prišiel do Číny ako diplomat, pochopil som, že aj ekonomická diplomacia je mojím poslaním tu na Zemi.“
Základy Vášho DJ-ovania ste položili za bývalej éry, kedy technika a technológie neboli samozrejmosťou. Ako spomínate na svoju prvú profi DJ výbavu?
„Prvá dj výbava bol od spolužiačky požičaný rádiomagnetofón dovezený jej rodičmi zo zahraničia. A potom to boli gramofónové šasis, ktoré boli položené na tehlách, neskôr šasis v drevenej krabici a až veľmi neskôr britský mixážny pult a originálne dj gramofóny značky Technics, ktoré sa používajú dodnes.“
Boli ste pionierom v DJ-ovaní mimo našu republiku, teda v západných krajinách, čo v tých časoch tiež nebolo jednoduché. Ako sa Vám podaril tento krok?
„Pomohla náhoda a priznávam, kamarát na správnom mieste, v správnom čase. Ale ako ja zvyknem hovoriť, výbornej veci niekedy treba aj pomôcť v tej presile zlých a nepekných vecí. No, aby neboli veci jednoduché, môj prvý zahraničný angažmán mal byť do novootvorenej diskotéky vo švajčiarskom Zürichu. Tam, keď si všimli, že klub má otvárať dídžej z komunistickej krajiny, požiadali o výmenu. Agentúra vo Švajčiarsku ma umiestnila inde, kde som mal pôvodne hrať mesiac. Po troch dňoch ma poprosili, či by som neodohral celú zimnú sezónu, keďže sa im moja práca páčila… Odohral som, ale keďže som nemal pracovné povolenie do daného kantónu, po skončení zimnej sezóny som dostal zákaz pracovať vo Švajčiarsku na tri roky. Aj napriek tomu som sa tam dostal cez dídžejov, ktorých som trénoval v mojej dj škole a bolo ich spolu 20.“
Čo Vás vtedy ako obyvateľa „východného bloku“ najviac prekvapilo, zaujalo či inšpirovalo?
„Nebol som veľmi prekvapený, pretože už pred týmto pobytom som bol súkromne v Anglicku, Nemecku a v Rakúsku. No inšpiroval ma systém práce v baroch a distribúcia zvukových nosičov vo Švajčiarsku aj Anglicku.“
Čo bolo ďalej?
„Pracoval som na projekte úspešnej rozhlasovej stanice, ten sa podaril a na svete bolo rádio Koliba.“
Od r. 2000 ste aktívne pôsobili v USA aj Kanade. Od Silvestrovských párty pre Slovákov a Čechov, cez kluby, až po súkromné podujatia. Ako západné publikum reagovalo na Váš štýl práce, ktorý predpokladám, bol odlišný? Čím ste boli prínosom?
„Nuž úspech bol v tom, že som sa aktívne zaujímal o novinky na hudobnej scéne, a tým pádom som mal stále aktuálny repertoár. Môj štýl interakcie s ľuďmi a môžem povedať, výborný hudobný vkus, ale aj technika, mi pomohli preraziť aj na severoamerickom trhu.“
Podarilo sa Vám hrať aj na zahraničných svadbách? Pokiaľ áno, aká Vás najviac zaujala a prečo?
„V Kanade som sa dokonca na svadby špecializoval. Je to jednak uspokojivo zaplatené a zorganizované podujatie a vďaka až perfekcionistickej príprave svadieb v Kanade a USA dj vie, čo má od publika očakávať a naopak A to je hlavný prínos pre kľudný priebeh každého eventu. Toto prenášam aj na dídžejov v mojej agentúre na Slovensku.“
Okrem mixážneho pultu ste sa od začiatku kamarátili aj s mikrofónom, najskôr ako hudobný redaktor, neskôr ako moderátor vo viacerých zvučných rádiách. Medzi inými spomeniem aspoň Československý rozhlas – Pozor zákruta, Dobré ráno, Mikrofórum a iné programy, Fun Rádio, Rádio Viva, boli ste aj dídžej a neskôr aj riaditeľ rozhlasovej stanice Rádio Forte Trnava, Rádio Koliba ste dokonca kompletne vyprojektovali. Vyskúšali ste si aj moderovanie svadby?
„Moderujem od šiestej triedy základnej školy a s týmto naozaj nemám problém. Vystupoval som na kultúrnom podujatí pred desaťtisíc ľuďmi a moderoval som v cudzom jazyku, takže ani moderovanie svadby nie je problém, ale v súčasnosti túto činnosť prenechávam mladším, no stále kvalitným kolegom. O agentúru sa stará manželka – ja som poradca.“
V súčasnosti, pri početných medzinárodných svadbách so zahraničnou posádkou, sa stáva viacjazyčné moderovanie prioritou, aby sa hostia necítili stratení a mali prehľad o programe a jeho smerovaní. Máte v agentúre moderátorov zameraných týmto smerom?
„Sme schopní moderovať v maďarskom jazyku, v ruštine, angličtine, nemčine…“
Popri všetkých uvedených skúsenostiach ste pôsobili aj v obchode a diplomacii. Ide v podstate o dve diametrálne odlišné, zato obe dôkladne vyčerpávajúce oblasti. Ako ste to celé dokázali zladiť?
„Musím podotknúť, že som pracoval v ekonomickej diplomacii a to je už iná platforma. Teda prax a štúdium zahraničného obchodu sa tu skĺbia do jedného výsledného efektu. V ekonomickej diplomacii mi pomohlo podnikanie a samozrejme štúdium zahraničného obchodu, ale aj môj profesionalizmus a istota v moderovaní pri medzinárodných prezentáciách.“
V oboch uvedených sférach ste sa pohybovali na spoločenských podujatiach rôzneho rozsahu a zamerania. Čo si na eventochh tohto typu všimnete ako prvé a čo Vás ešte dokáže zaujať?
„Na eventoch si všímam veľa vecí. Napríklad celkovú atmosféru, úpravu interiéru, oblečenie hostí, program a jeho profesionalitu, ale v neposlednom rade aj úpravu jedál a druhy ponúkaných nápojov.“
Hoci Váš úspech v zahraničí na seba nenechal dlho čakať, kedy a prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?
„Tu mám korene, rodinu a mnoho možností na presadenie sa.“
Vaše skúsenosti nazbierané v hudobnom priemysle vyústili do založenia už spomínanej DJ školy a agentúry. Kedy a na základe čoho vznikol tento impulz a aké sú ciele uvedených inštitúcií?
„Bola to z núdze cnosť, ako sa zvykne hovoriť a myslím, že dvadsať dj – ov v zahraničí je celkom úspech (z toho jedna dj-ka pôsobí na Miami v USA a produkuje svoje vlastné cédečka). Je milé mať v živote džob, ktorý vás baví a ja som mal dopriate, že som robil, čo ma bavilo, a preto sa aj v dôchodku chcem baviť tým, čo najlepšie viem robiť. Je to skĺbenie príjemného s užitočným – keď už som ten profesionál v tomto odbore.“
Čo všetko viete svadobnému publiku ponúknuť?
„Hlavne sofistikovaný systém výberu hudby. Profesionálnych a vyhratých dídžejov a osobný prístup ku každému jednému žiadateľovi o túto službu. Myslím, že vyše 40-ročná prax je zárukou, že svadba s dj-om z našej agentúry skončí úspechom. Áno, znie to ako reklamný slogan, ale viem, o čom hovorím. Teda, v princípe ponúkame dídžejov s ich hudobnými archívmi, výbornou zvukovou a svetelnou technikou, moderovanie a ušitie hudobného repertoáru na mieru pre každého zákazníka.“
Ako vnímate a viete zladiť odlišnosti na miešaných – medzinárodných svadbách?
„Tak s týmto máme naozaj veľké skúsenosti (Anglicko – Slovenská svadba, Kanadsko – Indická svadba atď). Našou prednosťou je skúsenosť a už spomínaný sofistikovaný výber hudby.“
Čo odporúčate a na čo by snúbenci pri výbere svadobného DJa nemali zabúdať?
„Na referencie a výber hudobného repertoáru. Toto sú dve najdôležitejšie veci. Dôležitá je aj technika a tzv. „skryté náklady“ resp. položky. Keď dj zadá síce nízku cenu, ale napokon sa jeho honorár vyšplhá do závratných výšok, preto lebo dodal ďalší mikrofón, ďalšie svetelné efekty, hrá sa o dve hodinky dlhšie ako bolo dohodnuté atď.“
Máte nejaké odporúčanie aj pre svadobných hostí?
„Svadba je najväčším alebo jedným z najväčších dní v živote, tak nechajme nevestu a ženícha pripraviť ju podľa svojich predstáv a potom ich nechajme si to v radosti užiť!“
Na záver nejaká pikoška pre Družičku z Vašej DJ-skej kariéry? Isto ich bolo dosť :o).
„V kanadskom meste Vancouver mi nevesta so ženíchom prízvukovali, že za žiadnych okolností nechcú, aby na svadbe zaznela skladba s názvom Vtáčí tanec. Hostia ešte ani nedojedli slávnostnú večeru a už sa ku môjmu pultu blížila družička, asi tak desaťročná a prosila ma, aby som zahral skladbu Vtáčí tanec…poslal som ju za nevestou a tá túto skladbu na vyžiadanie schválila.“
Ďakujem krásne za podnetný rozhovor a budem rada, ak nezostaneme len pri ňom, ale našu spoluprácu rozvinieme aj inými smermi. Zatiaľ želám veľa úspechov v každej sfére Vášho pôsobenia.
