História svadby
Už v stredovekých kultúrach bolo veľmi rozšírené uzatváranie manželstva kúpou nevesty. Poplatok za nevestu dával ženích budúcemu tchánovi ako náhradu za stratu panenstva alebo za stratu dcériných služieb. S kupovaním nevesty pravdepodobne súvisel aj zvyk označovaný ako trh na nevesty. Ešteže dnes si nás nemôžu len tak kúpiť, alebo keď tak iba veľkou láskou, čo poviete? :-)
Zdroj obrázkov: Tvorba Galérie Kvetín
Skutočným obradom sa stala svadba až v období antiky.
Grécka spoločnosť priam nútila mužov k uzatváraniu manželstiev, pretože potrebovali množstvo vojakov pre armádu. V lepších rodinách sa o dievča uchádzalo viac nápadníkov, ktorí medzi sebou súťažili v atletických, rečníckych, speváckych a tanečných disciplínach. To by sa nám hodilo aj dnes, :-) keď sa nevieme rozhodnúť. :-) Výber vhodného ženícha potom uskutočnil otec nevesty, no neviem, či by sa nám to dnes páčilo. Tieto svadby však neboli príliš záväzné, pretože manžel sa so svojou ženou ani nemusel vídať. Požadované bolo iba, aby zabezpečil mužského potomka rodu. Mimo manželstva sa beztrestne mohol potešiť s konkubínami.
Zdroj obrázkov: Tvorba Galérie Kvetín
V začiatkoch kresťanstva sa manželstvá medzi kresťanmi uzatvárali podľa zdedených zvykov, bez akéhokoľvek zásahu cirkvi. Neskôr cirkev vyžadovala stále častejšie uzatváranie manželstiev pred kňazom. Cirkev taktiež požadovala uzákonenie tohto požiadavku svetskou mocou. Avšak celý stredovek bol aj napriek cirkevným a štátnym zákazom sprevádzaný tajnými neohlásenými svadbami. V roku 1563 Tridentský snem vyhlásil za platné iba tie manželstvá, ktoré boli uzatvorené pred farárom a dvomi svedkami. Až naše storočie však prinieslo výsadu vydávať sa alebo ženiť z lásky. V súčasnosti existujú dva druhy svadby – cirkevné a civilné – a obe sú rovnoprávne a tie už poznáme aj my.
Družičky a svadobné kytice v minulosti
Tradícia družičiek pochádza z dôb, kedy sa svadby začali plánovať. Niekoľko dní pred svadbou najstaršia družička čiže dvorná dáma navštevovala nevestu. Mala dohliadnuť na upletenie svadobného venca a pomôcť neveste s obliekaním. Ostatné družičky zaisťovali zdobenie svadobnej tabule.
Už v minulosti nosili družičky šaty podobné šatám nevesty, zatiaľ čo spoločníci ženícha boli oblečení podobne ako ženích. Táto tradícia mala zabrániť zlým duchom, ktorí by chceli ublížiť novomanželom. Rovnaké oblečenie by ich zmiatlo, nevedeli by, kto je ženích a kto nevesta.
Zdroj obrázkov: Tvorba Galérie Kvetín
Šperk – Svadobná kytica ako šperk
Predtým než sa začali viazať svadobné kytice z kvetín, používali ženy aromatické kytice z cesnaku, byliniek a obilia na odohnanie zlých duchov. Postupom doby boli nahradené kvetinami symbolizujúcimi plodnosť a večnú lásku.
V dnešnej dobe má nevesta na výber veľkú škálu, krásnych kvetov. Ale čím viac tým častejšie sa stretávame ako keby k návratu k minulosti, dnešné nevesty si v letnom období prajú zakomponovať do svadobných kytíc, pierka, svadobnej výzdoby obilie, levanduľu, lúčne kvety… Je to pre nás návrat k časom minulým, ale hlavne návrat k prírode, čo nás veľmi teší.
Zdroj obrázkov: Tvorba Galérie Kvetín
