7. Na konte máš už aj vlastnú knihu. Ráno vstať a povedať si, že vydáš knihu, určite nie je jednoduché, obzvlášť v našich končinách. Ako začal Tvoj knižný príbeh? Kedy a ako Ti napadlo napísať knihu? Prečo tlačenú a prečo o mame?
Od vysokej školy som prekladala a písala na zákazku (práce, eseje, e-booky, články). S Martinom Brunckom, zakladateľom vydavateľstva Inspira Publishing a autorom kníh „Život bez jedla“ a „Život bez výhovoriek“ (www.martinbruncko.com) , sme sa zoznámili pri preklade jeho knihy do angličtiny. Potom som mu pomáhala organizačne na jeho projektoch a mal v pláne vydávať aj ďalšie knihy. Ľudí s inšpiratívnymi životnými príbehmi máme na Slovensku nespočetne veľa. Bola by škoda o nich nepísať. Ich príbeh motivuje ku zmene a ukazuje cestu. Založili sme pred rokom a pol vydavateľstvo a až potom prišiel nápad vydať aj môj príbeh – je tiež inšpiratívny. Kniha vznikla ako výcuc poznania z 500- stranového denníka. „Mamou po 30“ je cesta ku sebapoznaniu a sebarealizácii cez materstvo, darí sa jej a ja som pyšná na každú jednu čitateľku, ktorá dokáže vyjsť z bludného kruhu nespokojnosti von. Moja cesta je jedna z mnohých, ale dá sa ňou ísť. Kniha je tlačená, lebo až potom je pre mňa reálna. Oňuchávam si ju, čarbem do nej, ohýnam, zalamujem strany a dokonca si na ňu môžem kvapnúť kávu (nezoskratuje :D) a mám tam odtlačky zubov môjho syna. Navyše myšlienky z knihy sú hodné návratu, takže je na viacero použití.
8. Je Ti táto téma blízka alebo prirodzene vyplynula z Tvojho aktuálneho postavenia?
Téma materstva bola veľmi silná prvé roky od narodenia syna. Teraz má 4 a mám možnosť sa sebarealizovať. Téma tejto druhej knihy s materstvom už nemá nič spoločné. S odborníčkou na reč tela www.bodytalks.sk, Monikou Stehlíkovou, pripravujeme praktickú príručku pre zvedomenie a pochopenia reči tela (neverbálnej komunikácie). Takže som vďačná za pestrosť a možnosti, ktoré mi písanie prináša.
9. Ako mamina a popri tom veľmi aktívna žienka občas určite nemáš energie na rozdávanie. Aj napriek tomu ňou vyslovene sršíš. Kde a ako ju čerpáš?
Ďakujem, dobíjam sa energiou prajných a dobrých ľudí. A potom samotou, tichom, lesom a knihou. Asi som introvert. Milujem ticho a samotu…to by si nepovedala, že? Pobyt v spoločnosti si ordinujem 2 dni v týždni, inak som potom unavená.
10. Čo Ty a svadba? Aká bola tá vaša? :o)
No presne, keď som ťa stretla, som si povedala, že v budúcom živote to urobím inak. Mňa muž nežiadal o ruku, žiadna romantika. Iba sme spolu žili a potom sme sa dohodli, že poďme to zlegalizovať. Tak sme v utorok 14.2. na obed išli s dvoma svedkami a rodičmi na úrad, 30 minút a na obedové menu. Ľúbime sa a máme krásnu rodinu, ale žiadne romantické foto zo dňa D. Asi sa k tebe objednáme na oslavu výročia – nech máme trochu „rozprávky“ v tejto každodennosti.
11. Preferuješ veľké okázalé podujatia alebo skôr menšie a komornejšie?
Milujem malé, milé, romantické a rozprávkové podujatia.
12. S akým zážitkom z vlastnej svadby by si sa chcela podeliť?
Hehehe, naj zážitkom bolo 20 min. meškanie manželovho brata- svedka a skrátenie obradu zo 30 na 10 min. Dôležité je sa dohodnúť s partnerom a urobiť kompromis (aj na úkor názoru a postoja vašich rodín).
13. Si akčná žena, organizovala si si svadbu vo vlastnej réžii alebo si požiadala o pomoc?
Ja by som nemala nervy si svadbu organizovať sama, preto, ak by sme pozývali viacerých hostí (aj s nocľahom), požiadala by som o pomoc práve teba. My sme mali len svedkov a rodičov na mestskom úrade, takže sme sa organizovaním nepretrhli.
14. Si vo veku, kedy sa zrejme zúčastňuješ aj svadieb kamarátok. Čo Ťa dokáže na podujatí tohto typu najviac zaujať?
Oblečenie, nápaditý program a absencia alkoholu.
15. Na akej najzaujímavejšej svadbe si bola?
Bola som na svadbe mojej spolužiačky z Londýna, Sylvie. Bola v Paríži a v karibskom štýle. Ľudia sa bavili od začiatku tak veľmi, že fotograf musel rozháňať dav nabok, aby vôbec mladomanželov pri tanci odfotil. Živelné, veselé a bezalkoholové.
16. Ty a móda? Maminy na seba často zabúdajú v snahe vyhovieť najskôr celej rodine a potom im na seba nezostane čas. Ako to ide Tebe v tomto smere?
Mám svoj štýl obliekania a nosím šaty. Ale ak si mám spraviť základný tuning na deň, tak dieťa pozerá peppa pig – to je presne tých 5,5 min., ktoré mi musia stačiť. Snažím sa o seba maximálne starať. Ale nie je to nárazové. Ak viem, že v piatok idem do TV, tak každý deň zlepšujem jednu časť svojho ja – pripravím šaty v pondelok, manikúra v utorok, depilácia v stredu, píling a masky vo štvrtok, vlasy v piatok ráno :o) a 5 dní si v hlave usporadúvam, čo chcem odovzdať a študujem si veci. Takéto svoje intímčo som prezradila. Som pribratá a lenivejšia, nechce sa mi cvičiť a rada kávičkujem kade-tade. Ale pokiaľ sa páčim mužovi, dovtedy sa teším.
17. Súhlasíš s výrokom, že imidž je nanič alebo si myslíš, že predsa len na niečo bude? :o)
Sú základné pravidlá ľudskej interakcie, ktoré sa musia dodržať pri starostlivosti o seba. Ak máte dobrý vkus v zlaďovaní oblečenia a doplnkov a ste harmonický zvonka a zvnútra, máte štýl. A štýl je viac ako imidž. Ostatok je čistou vymoženosťou financií, času alebo zakomplexovanosti danej osoby. Samozrejme sa to netýka mediálne známych osôb, lídrov, politikov či hercov alebo modelov – pre nich je vzhľad pracovnou náplňou a tomu zodpovedá aj ich imidž.
18. Komunikácia je základom každého vzťahu – v súkromnej i firemnej oblasti, online i offline. Čo odporúčaš svojim klientom v tomto smere?
Nehovoriť, ale komunikovať. Lepšie a viac počúvať. Počúvať a počuť aj nechcené. Z počutého si vyvodiť dôsledok, zmeniť štýl komunikácie a skúsiť doručiť odkaz znovu. „Ak sa Vám nepáči, čo počujete, zmeňte to, čo hovoríte“ povedal niekto veľmi múdry.
19. Čo by si v komunikačnej oblasti odporučila svadobnej posádke? :o)
Ľudsky, jednoducho, uchopiteľne a stručne komunikovať. Vážme si ľudí…sú na to citliví.
20. Svadbou však komunikácia zďaleka nekončí, práve naopak. Máš nejaký návod či odporúčanie pre šťastné ženy po svadbe? :o)
Ostaňte osobnosťou (nie torzom), do ktorej sa zaľúbil Váš partner.
21. Čo by si na záver odporučila Družičke a jej čitateľom?
Družička.sk je jedinečný projekt na Slovensku a hlavne má dušu a veľké Tatianine srdce. Želám veľa šťastných párov, ktorí sa berú pod organizačnou taktovkou Družičky a nemajú stres a negatívne asociácie pri slove svadba. A ja plánujem 10. výročie od svadby v Ríme s Vami. Svadobný deň je fajn. Ale oveľa väčšiu hodnotu má pre mňa každoročná oslava toho, že sa nerozvádzame a sme šťastní. To si môžeme povedať pri pohári vína s výhľadom na chrám sv. Petra… Ďakujem, že nám zo života viete vyčarovať sviatok len tak, na počkanie! Ďakujem!
Ďakujem veľmi pekne za veľmi inšpiratívny rozhovor, ktorý, pevne verím, zaujal aj vás. Zároveň sa teším na ďalšie skvelé stretnutia, ktoré vrelo odporúčam každej žene, ktorá sa chce posúvať vpred, bez ohľadu na to, či je budúca nevesta alebo má túto rolu dávno za sebou.
A čo s Tami podnikneme nabudúce? To ukáže čas. Zatiaľ
