Čepčenie nevesty bolo v minulosti neodmysliteľnou súčasťou svadieb a dodnes si tento obrad drží čestné miesto vo svadobnom programe. V minulosti čepčenie nebolo len spestrením programu, ale malo oveľa hlbší význam. Predstavovalo veľmi dôležitý akt, kedy sa mladá slečna stáva ženou, manželkou a vzdáva sa svojho vienka. I v dnešnej dobe často používame frázu: “byť pod čepcom.”, pričom sa pri nej len zľahka usmejeme, no v minulosti mladé ženy tento fakt znášali ťažko, pretože vedeli, že sa lúčia so svojou slobodou a čaká ich úloha poslušnej manželky.
Čepčenie môže prebiehať rôznymi spôsobmi a je len na mladomanželoch, akým štýlom ho prevedú. Veľa neviest si volí tradičnú formu. Mnohé nechcú túto časť svadby vynechať, no chcú ju spestriť a urobiť inak – modernejšie.
Tradičné čepčenie nevesty
Táto ľudová tradícia je inak nazývaná i skladanie vienka a v minulosti znamenala, že žena odovzdáva svoju slobodu vo forme snímania vienka – závoja zo svojej hlavy. Vienok snímali čepcice, staršie ženy alebo družba, ktorí spoločne spievali ľudové piesne a celá atmosféra bola veľmi dojemná.
Družba sa nevesty trikrát pýta otázku, či chce “vienok sňať alebo hlávku stať”. Nevesta by dvakrát mala odpovedať: “hlávku stať” a až na po tretíkrát povolí “vienok sňať”. V minulosti túto tretiu odpoveď sprevádzali silné emócie, ženy často plakali, pretože vedeli, že prichádzajú o kus svojej slobody. Počas toho, ako je neveste snímaný vienok, sa spievajú ľudové pesničky priamo určené k tomuto aktu. Jednou z typických piesní čepčenia je Dolu, dolu môj vienoček zelený. Po tom, ako sa neveste odoberie vienok, dostáva na hlavu tradičný ručník, šatku alebo čepiec, mladoženích dostáva klobúk a spolu sú vyzvaní na spoločný tanec ako žena a muž so záväzkami manželstva.
Moderné čepčenie nevesty
Pre nevesty, ktoré chcú dodržiavať tradície, no chcú ich poňať modernejším štýlom, pripravili mnohé tanečné a ľudové skupiny modernejšiu formu čepčenia. Ako tradičná verzia, tak i tá modernejšia je spojená s veľkou dávkou emócií, piesňami a premenou mladej nevesty na oddanú manželku.
Aj keď pointa zostáva rovnaká, zmena je hlave vo vizuálnom prevedení čepčenia. Častokrát pri modernom čepčení môžete vidieť profesionálne tanečnice, ktoré za sprievodu modernejších piesní snímajú neveste vienok a uväzujú šatku. Ďalšou výraznou zmenou je, že pri modernejšej verzii málokedy narazíte na kroj či družbu s valaškou. Nová verzia prebieha veľakrát bez slov a snaží sa tento akt predať do popredia hlavne vizuálnym prevedením. Tak ako u tradičnej formy, i v tej modernejšej býva obrad ukončený spoločným tancom mladomanželov.
Ktorá verzia sa zapáčila vám? Ktorú ste na svojej či inej svadbe absolvovali? Podeľte sa s nami v KOMENTÁROCH.
Autor článku: Marcela Tršková
